Kde bolo tam bolo, obrovské bludisko sa rozpínalo krajinou. V tomto bludisku žilo dievča. Dievča, hoci sa cítilo v bludisku osamelo, pretĺkalo sa ním dennodenne, bezúnavne, hľadajúc jeho východ. Dievča zabáčalo doľava, doprava, vpravo, vľavo, späť... Avšak túlalo sa bludiskom naveky.   Jeho múry boli pre ňu privysoké.   Aspoň v to dievča verilo.         [???] To je všetko? 1. Prečo dievča nenašlo východ? 2. Čo je toto zasa za hlúposť...

Ž ili na zemi dve bytosti. Jedna bytos ť mala slabos ť pre tmu. Ke ď ž ezlo nad d ň om prevzala noc, nebolo vidie ť chyby, zlé kroky, č i zlozvyky onej bytosti. Druhá bytos ť milovala svetlo. Ke ď nastalo svetlo, videla pú ť , ktorou prešla a videla, kam smerovala. Po č as cyklu d ň a sa zvykli tieto bytosti hašteri ť  a do ť ahova ť . Krvi by ste sa nedorezali nikomu, kto by pozoroval ich hádky. Avšak, dvakrát do d ň a všetky hádky utíchli. Ostalo úplné ticho. Dve bytosti si u ž ívali všetko to, č o im svetlo aj tma dokopy ponúkali. A to vtedy, ke ď vojnu medzi d ň om a nocou pre ť al súmrak. --- 1. Čo je to súmrak? 2. Kým boli tie dve bytosti? 3. Prečo sa tieto bytosti hašterili? 4. Nechápem

Bolo raz jedno diev č a. To diev č a malo rado svetlo, teplo, oddych a lúku. Diev č a si ž elalo, aby mohlo osta ť také, aké je, naveky. Avšak vo svete, v ktorom ž ila, to nebolo mo ž né. Svet ju chcel upravi ť , opravi ť a za č leni ť medzi ostatných ľ udí, ktorí ho dotvárali. Ľ udí ktorí mali ideály kompatibilné s týmto svetom. Svet jej chcel vštiepi ť tieto ideály za ka ž dú cenu, aby sa potom diev č a nemuselo trápi ť . Ale diev č a váhalo, bránilo sa. Pre č o by malo opusti ť svoj krásny, bezstarostný ž ivot? Pre č o jej to svet robil ť a ž ším, ke ď ju mal tak rád? Diev č a plakalo de ň , č o noc. Nevedelo, ako to svetu poveda ť . Ako mu ukáza ť , ž e ona do ň nevie a nechce patri ť . A tak sa ď alej trápila, odmietajúc realitu. Stále dúfala, ž e ju príde zachráni ť . Niekto. Ten niekto, kto by ju zaviedol do sveta ponoreného v dúhe. Ten niekto, ktorý by jej tam ukázal tie najtajnejšie zákutia a radosti. Kde by viac nemusela robi ť veci, č o pova ž ovala za zlé, zbyto č n

Bolo raz jedno diev č a, ktoré malo na tvári v ž dy úsmev. Staralo sa o to, aby všetci okolo nej boli šť astní, nemali o ň u strach a obavy, aby bola vä č šinou sveta milovaná. Jedného dň a sa však na jej maske, ktorú rada nosievala, objavila prasklina. Dievč a si nerobilo ť a ž kú hlavu v jej inak tak do brom ž ivote. Na maske bolo ešte dostatok miesta, bez prasklín. Na tú malú, bezvýznamnú prasklinu pomaly zabudlo. Až raz... Sa na jej maske prasklina prehĺ bila, bola hlbšia a väč šia. Dievč ina za č ala nad prasklinou premýš ľ a ť viac. Č o sa stane, ak sa jej pre krásna maska raz rozpadne? Deň , č o de ň sa diev č ina sna ž ila masku opravi ť . No ni č , č o urobila nedokázalo jej pomaly chátrajúcu masku zachrániť . Z masky sa odlupol jeden malý kúsok. Prešiel nejaký č as, kým sa maska rozpadla úplne a za ň ou sa objavila úplne nez náma tvár. Svet, pred ktorým sa tak veľ mi sna ž ila zachráni ť túto masku ju nespoznával. "Dieť a, č o sa to s tebou