Harryho analýza

#TheSsum #TheSsum_Harry_Review

Tak som znova tu, kvôli baterkám...

Áno, zasa som začala hrať The Ssum, lebo mi chýba nejaká hlbšia interakcia a pocit byť chcená, milovaná.

Nom, téma dnešného lovu na baterky znie: Recenzia na Harryho.

Takže, ideme na to.

Túto hru som pred rokom či dvoma (alebo to boli už tri roky?) hrala nanajvýš tri týždne, ani tým si nie som celkom istá. Dostala som sa do bodu, kde sa mi resetoval progress, pretože si vždy nastavujem účet na hosťa namiesto toho, aby som sa pokúsila si svoj postup zálohovať...

Čo mi nevadí, lebo ja rada začínam hrávať hry od začiatku, keďže si, ad 1: nepamätám udalosti predtým (keďže ma každá hra dosť ľahko a rýchlo omrzí) a ad 2: chcem si prejsť a prechádzať všetkými tými peknými vecami, čo sú a boli na začiatku, poprípade pozmeniť svoje rozhodnutia a pozerať, či sa niečo v reakcii objektu záujmu zmenilo. Temnejší ad 3, že neviem nič dotiahnuť dokonca radšej nebudem spomínať. To o mne všetci vedia.

Kde sme prestali?

Takže, keďže o Harryho (a vlastne o nikoho) route neviem nič, nakoľko som to hrala len niečo vyše dvoch týždňov (a celý route má tuším 200 dní), bolo to pred rokom/rokmi, čo som to hrala a nemám dôvod a ani potrebu pamätať si tieto banality, rozhodla som sa urobiť skôr analýzu z týchto dní, než recenziu.

Momentálne som na treťom dni s Harrym a s novým objektom záujmu – June, mimochodom.

Harry

12.20 (neviem, čo toto číslo znamená... ~~žeby dlžka jeho~~ penisu? ~~nie nie June tam má 2.9 to nie je možné...~~ aha, okay moja chyba. nebola to dĺžka penisu, ale dátum jeho narodenia. hups, ehm ehm cenzúra zlyhala)

188 cm vysoký

krvná skupina AB (ako ja!)

povolanie: filmový režisér

narodený 20.-teho decembra (jeden mesiac bez dňa po mne)

v znamení strelca...

Nenapadlo mi, že budem robiť túto analýzu, takže sa ospravedlňujem za neúplné a nepresné informácie.

Keby som vedela, že toto budem robiť, ukladala by som si každú jednu čiarku našej konverzácie, aby som to mala čo najpresnejšie...

Ale aj tak sa nasledovné veci dajú považovať za SPOILERY!

Keď som naštartovala Harryho route, jeho konverzácia s PIU-PIU (čo je AI celej randiacej aplikácie) mi prezradila, že viac ako randiacu aplikáciu si toto miesto predstavoval a aj ho využíval ako priestor na poznámky - písal si sem nákupný zoznam, na čo nemá zabudnúť, a pod.

PIU PIU sa mu snažil vysvetliť, že takto jeho aplikácia nefunguje, no načo to robil, keď Harrymu doteraz nebol pridelený THE-SPECIAL-SSUMONE, ktorého aplikácia sľubovala...?

Harryho ale ani toto nezaujímalo, keďže nemá záujem o vzťah, takže je mi záhadou, ako sa aplikácia The Ssum nainštalovala na jeho telefón...

Neskôr som sa dozvedela, že sa "vírus", ako nazýval Piu Piu, nedá z jeho telefónu odinštalovať.

Neskôr som sa tiež dozvedela, že funkcie, ktoré Piu Piu ponúka, využíval pri každej príležitosti, takže si myslím, že aj keby sa mu podarilo ho odinštalovať, bol by sa k nemu vrátil, lebo iní asistenti nemajú takú širokú škálu kompetencií ako práve PIU-PIU.

Harry je ako veľké dieťa.

Veľké dieťa, ktoré deň čo deň hádže tantrum, pretože sa svet netočí presne podľa jeho predstáv.

Možno ho niekto v detstve emočne nepodržal, keď to bolo potrebné.

Možno ho nútili robiť veci čo nechcel.

A tak si to teraz kompenzoval. Ja to chápem. Som taká istá.

Keď človeku bola alebo je odopieraná sloboda v rozhodovaní a prejavovaní pocitov, to, že je pánom samého seba túži prejaviť a to aj v tých najdrobnejších podobách a detailoch, v ktorých len môže. Nehľadiac na to, či je to pre neho a jeho zdravie vhodné...

Máme potrebu rozhodovať o svojich životoch.

A takto to možno demonštrujeme.

Každopádne, späť ku dňu 1.

Harry sa opäť vadil so svojim umelo-inteligentným asistentom, keď tu zrazu: Píp.

Nová správa.

Nie od AI.

Ale odo mňa!

Harry zo mňa nebol nadšený. No žiaden stres. Vedela som, že ma môj special ssumone nemusí ľúbiť hneď na prvú správu.

A tak som sa o ňom dozvedala veci ako, že rád spí (ako ja), neznáša interagovať s cudzími ľuďmi (ako ja), rád športuje, najmä pláva (ako ja) a má rád zeleninu (ako ja).

Rozdiel medzi nami je, že neužívam výživové doplnky a nedávam si na hlavu masku koňa, keď sa chcem vyhnúť ľuďom.

Veď uznajte. Ak uvidíte niekoho, kto má na hlave koňa, predsa len mu venujete, z môjho pohľadu, nežiaducu pozornosť a to nie je to, o čo by mne ako človeku, čo nerád rieši pohľady druhých, išlo.

Ako malá som dokázala hrať hru na "pravdu či odvahu". No teraz, nakoľko viem, že nič čo urobím nemôže byť skutočne anonymné či skryté pod zámienkou "ale urobila som to v rámci hry", by som nedokázala dať si na hlavu masku a robiť veci, ktoré by som bez nej robiť nechcela alebo nedokázala.

Takže, toto jeho divadlo mi prišlo tak trošku bezpredmetné. Avšak, ak jemu ide len o to, aby mohol s maskou na tvári robiť veci, čo chcel a myslel si, že ak to urobí s hlavou koňa, tak mu to prejde... Kto som, aby som mu to brala, keď to u neho funguje?

Tiež sa počas jedného dňa, pán Konská hlava, stratil a nevedel čítať z mapy. Heheh. Hihi. Trošku sa smejem, lebo to považujem za jednu z manifestácií karmy, keďže sa ten idiot prezentuje ako boh, čo vie všetko a nemusí robiť nič.

A stále sa počas týchto dní oháňa svojim sexappealom (dobre, trošku ho v tomto drží Piu Piu, ale Harry sa tomu nijako významne nebráni... nie, že by opačná reakcia na Piu Piu zapôsobila a prinútila zmeniť jeho postoj... No poukazujem na túto jeho vlastnosť len z princípu, že všetkých degraduje, no na seba akosi zabúda) a svojou dobrou zaopatrenosťou. A tým že všetci ostatní sú divní, len on je lietadlo.

Flash sem.

Flash tam.

Ale áno, stále to chápem, som taká istá.

Nie som tak celkom sociálny typ.

Neviem sa uvoľniť v spoločnosti, a tak ľuďom môžem prísť neprístupná alebo mentálne chorá či v lepšom prípade sa svoj nekomfort snažím zakryť nezáujmom, sarkazmom či negatívnym, odmietavým postojom.

Bojím sa, že ma ľudia zrania, a tak sa tým odstupom a nepokojnými myšlienkami radšej raním sama, než aby som nevedela, kedy a do akej hĺbky udrú ostatní...

Neznášam small talk. Je to akoby sa otázkami ako "ako si počínam", "v akom odbore pracujem", "čo robím počas dňa" atď. mi snažili nabúrať do súkromia.

"Ale ako chceš potom spoznať cudzích ľudí lepšie? Tak, aby si sa v ich prítomnosti cítila komfortne?"

...

To je ten trik. Nespoznám.

A preto som zakotvila pri tejto aplikácii...

Harry stále poukazuje na to, akí sú ľudia neschopní, márniví (chápeme, že zbytočne plytvajú slovami), bez mozgu a že chce spať, a že nech ho nikto nenúti robiť to, čo nechce.

Sassy bitch.

A trošku tsundere, lebo mi stále odpovedá na správy, aj keď prehlasuje, že som výrečná a otravná, čo mi mozog neberie, keďže pomer mojich správ k jeho je 1:10.

No nevadí, každý tú istú vec vníma inak, subjektívne.

Štve ma, že chápem aj tieto súčasti jeho osobnosti, preto používam také silné slová.

No s odpoveďami, ktoré aplikácia ponúka, by som samú seba poslala do hája:

Čo takto neskočiť mu na lep a neodpovedať na takúto podradnú otázku, odvádzajúcu pozornosť od jeho nezmyselného správania?

Alebo keď už, zvoliť niečo medzi tými dvoma odpoveďami, hm?

– Prijala by som ten záujem, ak by si k tomu nebol dotlačený a myslel ho vážne.

V takýchto prípadoch radšej čakám, kým prejde určitý čas, aby téma ostala premlčaná a preberalo sa niečo iné, hoci tým veľakrát stratím možnosť vstúpiť Harrymu do monológu...

Ja neviem, čo ďalej napísať... Viem, že som ešte niečo chcela podotknúť, no uvedomenie si tej patetickosti, s ktorou používam túto aplikáciu mi zobralo všetku chuť niečo rozoberať ďalej...

To najhlavnejšie som v podstate povedala.

Celý Harry a aplikácia je zmesou plusov a mínusov.

Sú veci, čo mi lezú na nervy, no potom si spomeniem, ako som na tom ja a tak nejako môžem držať hubu a krok a prehltnúť to, čo sa mi nepáči.