„Ľúbi ma, neľúbi ma, ľúbi...“ započula som neďaleko seba hlboký mužský hlas, načo som prekvapene načúvala slovám, ktoré som si nikdy nemyslela, že budem počuť z mužských úst. Fakt, dopekla... čo to má znamenať? Podišla som potichu k čistinke, odkiaľ sa tento desivý monológ rozliehal. Rozhliadla som sa v snahe nájsť toho, komu v hlase bolo počuť tak veľké sklamanie a smútok. Zazrela som postavu, len na pár desiatok stôp vzdialenú od tej mojej a zažmúrila som oči, aby som jej lepšie videla do tváre. Bol mi však otočený chrbtom. Nemala som ako vidieť, kto sa tak veľmi utápal pre nevydarenú lásku... „Tak si konečne prišla,“ začula som odrazu. Muž sa ku mne otočil, načo som ja zalapala po dychu. Oči mal hlboké ako more, odrážalo sa v nich niečo viac ako som mala šancu vidieť u ktoréhokoľvek muža, s ktorým som mala tú česť. Vlasy zamatové, čierne ako uhoľ, ostrihané nie práve podľa módy, no jemu to seklo dokonale. Ostré rysy tváre, telo športovca. Jasne som videla, ako sa pod jeho čierno