Ako som sa len mohla dostať do tejto situácie? Prebehlo mi skleslo hlavou a potiahla som ťažkými reťazami. Jediné, čo som dosiahla bolo ostré zarinčanie, ktoré sa nieslo tichom cely. Pokožka, ktorá sa dotýkala studeného kovu pálila ako oheň, no ja som to už takmer nevnímala. Takisto, ako pravidelné návštevy tieňov v druhom kúte miestnosti. Zrejme myši alebo iné hlodavce. Aspoň som mala spoločnosť. Nevládala som sa nad svojimi zvrátenými myšlienkami už ani zaškľabiť. Bola som unavená. Chcela som, aby sa to už skončilo. Hlava mi oťažievala, dych ospanlivo plytkol. Pomaly, ale isto som sa dostávala do stavu spánku. To by ma však nesmelo vyrušiť hlasné škrípanie pántov dverí od ponurej miestnosti, v ktorej som sa nachádzala. Prudko som zodvihla hlavu a zasyčala. Bolelo to ako čert. Prichádzajúce kroky sa mojim vnútrom rozliehali ako ťažkopádne tikajúce hodiny. Ktovie, koľko času mi ešte ostávalo... Zvuky ťažkých topánok ustali, a ja som nachvíľu zatajila dych. Bolo ticho. Ticho, ak