Ja, pirátka Bolo až čarovné, ako sme jedlo pripravovali celé hodiny a v priebehu pár chvíľ sa ocitlo v žalúdkoch hladných pirátov, ktoré nemali dno. Povzdychla som si, na mojej tvári sa však objavil malý úsmev.  Bolo zaujímavé ich pozorovať. Piráti sú predsa len také živelné deti. Hrali sa s jedlom, rozprávali sa o svojich zážitkoch a uťahovali si zo slabších článkov ich pomyslenej reťaze, ktorej tu boli všetci súčasťou. Konečne som doumývala posledný kus riadu, ktorý ostal na dreze. Hlavný kuchár nás všetkých pochválil za dobre odvedenú prácu a sám sa vydal, bohvie kam. Do svojej kajuty, či na palubu... Naozaj netuším. Aj keď by som rada v kuchyni ešte ostala, keďže tu bol nádherný výhľad na celé more bez toho, aby ma šľahal na tele ostrý vzduch, služba, ktorá mala na starosti jedáleň a kuchyňu ma popohnala, aby sa mohli zamknúť dvere. Poslušne som vyšla von. A zrazu som nevedela, čo ďalej. Široké zívnutie mi to však ihneď pripomenulo. Natiahla som ruky nad seba a poriadne sa p