Incredible trip V slúchatkách jej hrala​ príjemná melódia a v duchu si pospevovala slová, ktoré jej práve prišli na rozum. Hlavu mala pohodlne opretú o operadlo a mĺkvo pozorovala ako práve míňali veľké jazero. Už boli na ceste dve hodiny a stále jej nikto nechcel prezradiť, že kam to vlastne idú. Jej to však nevadilo. Pokiaľ mala pri sebe svoju mp4-ku a slúchatká, bola spokojná. ​O chvíľu jej však mp4-ka ticho zapípala a s nápisom Goodbye na displeji sa obrazovka vypla.​ Večer si ju zabudla nabiť. "Do šľaka," zanadávala dievčina potichu a zložila si z hlavy slúchatká. "Mami? Ako dlho ešte pôjdeme?" A kam? Poslednú otázku si však pomyslela v duchu. Nemalo cenu sa jej pýtať na tú tému. Zaťato mlčala už týždeň. Viete si vôbec predstaviť aké ťažké bolo pobaliť si veci, keď ani neviete, kam idete? "Nie dlho," zaštebotala mama a ďalej spievala s rádiom nejakú otrepanú zamilovanú pesničku. ​Dievča vzadu si iba vzdychlo a znova sa zahľadelo von z okna

„Ty môj malý mutantík! Ómôjbože, veď on je totálne zlatý! Nechápem ako si ho doteraz nemohol nikto kúpiť,“ rozplývala sa Kiara nad mláďaťom vtákorožca. „Ja zas nechápem, ako niekto môže vymýšľať tak priblblé prezývky pre zvieratá. Úprimne toho vtákorožca ľutujem...“ „Mutantík znie náhodou veľmi milo!“ „Vôbec to neznie milo! Chudák z toho bude mať traumu na celý život,“ nespokojne na ňu pozrel Ren. „Ale jemu sa to meno páči!“ Obaja sa obrátili k lietajúcej guličke v klietke, ktorá si následne kýchla a prekoprcla sa o niekoľko centimetrov dozadu. „Ha! Vidíš? Je na to meno alergický.“ „Ó, áno? Tak mu skús vymyslieť meno ty, keď si taký múdry!“ „Čo takto Ayni?“ podišiel bližšie ku vtákorožcovi. „Ayni?“ začudovane zopakovala Kiara a pozrela na vtákorožca, ktorý sa pohodlne usadil na bidielku. „Ako myslíš,“ pokrčila ramenami a vybrala sa k mohutnému predavačovi za pultom. „500 ɀ ?! Mňa skoro vystrelo, keď som toto počula. Celé moje úspory sú fuč,“ vzdychla si Kiara. „Aspoň vieš, prečo toho v