Dievča a dúha

Bolo raz jedno dievča. To dievča malo rado svetlo, teplo, oddych a lúku.

Dievča si želalo, aby mohlo ostať také, aké je, naveky.

Avšak vo svete, v ktorom žila, to nebolo možné.

Svet ju chcel upraviť, opraviť a začleniť medzi ostatných ľudí, ktorí ho dotvárali. Ľudí ktorí mali ideály kompatibilné s týmto svetom.

Svet jej chcel vštiepiť tieto ideály za každú cenu, aby sa potom dievča nemuselo trápiť.

Ale dievča váhalo, bránilo sa.

Prečo by malo opustiť svoj krásny, bezstarostný život?

Prečo jej to svet robil ťažším, keď ju mal tak rád?

Dievča plakalo deň, čo noc.

Nevedelo, ako to svetu povedať. Ako mu ukázať, že ona doň nevie a nechce patriť.

A tak sa ďalej trápila, odmietajúc realitu.

Stále dúfala, že ju príde zachrániť.

Niekto.

Ten niekto, kto by ju zaviedol do sveta ponoreného v dúhe.

Ten niekto, ktorý by jej tam ukázal tie najtajnejšie zákutia a radosti.

Kde by viac nemusela robiť veci, čo považovala za zlé, zbytočné a desivé.

Kde by bola vítaná.

Taká, aká je.

Kde sa nemusí boľavo meniť v osamelej kukle na motýľa, ktorý by bol svetom uznávaný.

Tie krídla, ktoré by jej narástli, by s veľkou radosťou vytrhla a vymenila za svet, v ktorom nikdy nemusí byť sama,

...báť sa, snažiť sa a nechávať si od sveta na tele rásť

krvavé jazvy -

To všetko by rada zabudla, vymenila a zanechala.

Ďaleko,

ďaleko,

v krajine kde noc, čo deň žiari na nebi dúha.

 

Si si vedomá, že to by dievčina urobiť nemohla?

---

1. Prečo nemožno odísť za svetom, kde je dúha?

2. Nechcem sa stať motýľom za tak vysokú cenu.

3. ...

4. Drahé dievča s dúhou...