Výkriky prezentujúce cenové ponuky na aukcii ma vytrhli z tranzu. Ešte teraz sa mi pred očami premietala scéna, kde hyeny a ten otrok, muž, Eckles, bojoval o svoj život. A hoci na ňom neboli vidieť značné známky námahy, samotný obraz toho, že bol vydaný napospas vyhladovaným hyenám, bez možnosti voľného pohybu, ktorý mu znemožňovali putá, ako na nohách, tak na rukách... bol to znepokojivý pohľad a pocit. Veľmi. Pohľadom som kĺzala po ľuďoch, čo dvíhali svoje ponuky a energicky sa prekrikovali. Cenové ponuky začali utíchať kdesi po sume 500 tisíc. Ostali už len dvaja záujemcovia, ktorí mali dostatok peňazí a motivácie na to, aby otroka z padlej krajiny kúpili. Nastala moja chvíľa. „100 miliónov,“ vyslovila som, keď sa schyľovalo k odklepnutiu ponuky muža, čo ponúkol 10 miliónov. Všetky tváre sa otočili na mňa. No bolo mi to jedno. Dôležité bolo, že nikto nebol natoľko márnotratný alebo hlúpy, aby zaplatil za otroka sumu peňazí, za ktorú si mohol kúpiť menší zámok...