Vpred

Mini-kapitola, ktorú si myslím, že veľa ľudí potrebuje prečítať.

Stačilo uvedomiť si, ktoré pocity sú moje a ktoré pocity sú jeho a nepoddať sa im len preto, že ho ľúbim a zniesla by som pre neho aj modré z neba...

Láska je akt, kedy človek nepotláča vlastné pocity na úkor druhého a naopak.

Láska je akceptovanie, že aj keď možno nesúhlasím so všetkým, čo sa s mojim partnerom deje, čo sa v mojom partnerovi deje, tak to neznamená, že ho neľúbim alebo že ho ľúbim o niečo menej.

Je to o akceptácii toho, že aj keď cíti niečo, s čím úplne nesúhlasím, tak nemám a nemusím sa mu prispôsobovať, aby sme žili v súlade s láskou.

Láska nie je potláčanie toho čo je v nás pre niekoho druhého.

Láska je občasné potlačenie toho, čo je v nás, pre seba. Lebo vieme, že nám to urobí dobre, že nás to posunie ďalej.

To je rozdiel.

No a teraz, keď kúzlo po pár dňoch vyprchalo, mi to naše prepojenie tak trochu chýba, ak mám pravdu povedať. (smiech)

Viem si predstaviť, čo sa deje vo vnútri môjho partnera, ale nie je to také skutočné, bezprostredné, ako keď som pocítila to, čo cítil on sám na vlastnej koži.

Bol to iný druh pochopenia, ktoré človek za života obyčajne nezažije a zrejme by ani nemal zažívať.

Veď o čom by bol život, keby sme vždy o všetkom vedeli, keby sme mali prehľad, istotu, vždy odôvodnenú, s dôkazom?

Nebol by priestor pre iné emócie a zážitky, ktoré nás posúvajú vpred.