Črepina

Ľudia vo vás vidia zakaždým niečo zlé. Preto je jedno, či im dôvod k zhnuseniu, nenávisti dáte alebo nie. Je jedno, či sa snažíte viac alebo menej. Zakaždým to dopadne rovnako... pocítite smútok a sklamanie. Oboje sú pocity, ktoré bolia. Nedá sa cez ne len tak  preniesť.

Je zlé ukazovať svetu, že sa nemám dobre? Že nie je všetko v takom poriadku, ako hovorím? 

Asi. 

Mala by som sa cez to preniesť, lebo jediné, čo týmto spôsobujem, je len ďalšia bolesť. Už dosť dlho som chodila po svete takáto. Odteraz budem veselá. Áno. Aspoň pre moje okolie. Dorobím školu, nájdem si svoj domov, a potom, nebudem musieť nosiť tú masku veselosti, po ktorej tak všetci túžia.

Takto som si to aspoň predstavovala, no realita... bola iná. Nedorobila som školu, zmizla som zo života vlastnej rodiny, nenosila som masku veselosti...

Bola som a vždy budem troska. Nejaká črepina odrazu vzdialeného tieňa duše človeka, ktorý možno raz existoval.

Alebo mohol existovať.