Katharina / (ne)vydarené kúzlo {extra}

Sheepish contra Impish Love

Zadýchane sme sa od seba odlepili. Hrudník mi hrial neprirodzene vrúcim teplom a som si takmer istá, že mi časť z tohto tepla stúpla aj do hlavy.

Vedela som, alebo skôr, mala som tušenie, že to, čo Leonard voči mne cítil nebolo len obyčajné priateľstvo, ale... akosi som sa vždy bála konfrontovať svoje alebo jeho pocity. Bála som sa, že ak by som tak spravila, to niečo pekné, čo sme medzi sebou mali by sa zmenilo, a nebolo by to viac príjemné.

„Leonard, ja...“ začala som, no Leonard ma prerušil.

„Daj mi chvíľku,“ chvatne sa postavil a rýchlym krokom prešiel až k oknu, kde sa oprel o parapetu.

Chvíľu som to vydržala, no mala som dosť čo robiť so svojimi pocitmi a myšlienkami a potrebovala som ich dostať von. 

„Nechcem kaziť dojem z tejto situácie ešte viac ako už je, ale ak budem ešte čo i len sekundu cítiť to, čo ty, spojené s tým, čo cítim ja, kedykoľvek sa ťa dotknem, bojím sa, že to moje srdce neutiahne, alebo v tom druhom, horšom, prípade...“ sa neovládnem a skočím na teba. Zahryzla som si do jazyka. Toto teraz naozaj nikto z nás nepotreboval počuť.

Leonard si niečo zamumlal.

„Prosím?“

„To nie je ochranné kúzlo, ale kúzlo určené na zvýšenie sexuálneho pôžitku. Čo si pri nebesách autor myslel, keď niečo tak nebezpečné a nevhodné vpísal do knihy bez akéhokoľvek varovania?“

Týmto vyjadrením mi ukradol všetok vzduch z pľúc. V podstate vyslovil to, čo som si celý čas myslela.

Nie. Toto nebolo dobré. Kedykoľvek pozriem na Leonarda sa mi budú vybavovať tieto spaľujúce pocity. A ja neviem, kedy účinky tohto kúzla pominú. 

Potrebujeme sa vážne a bez žiadnych nadprirodzených vplyvov porozprávať skôr, než urobíme čokoľvek iné.

„Myslím, že by nám niekto silný, ako Hesra, vedel pomôcť,“ vyslovila som nepresvedčivo, načo Leonard na mňa pozrel, a síce so znateľným sebazaprením privolil. 

V jeho pohľade som videla pochybnosti, no zrejme v momentálnej chvíli nemal lepší nápad.

 

„Je mi ľúto, ale je proti kódexu čarodejov miešať sa do kúziel iných,“ riekla so zdvihnutou rukou v zamietavom geste Hesra a následne s iskričkou v očiach dodala, „Najmä keď ide o takéto neškodné a rozkošné kúzlo.“

„To nemyslíš vážne! Nikdy sa nedržíš pravidiel, prečo by si s tým začínala teraz?“ zafunel Leonard v šoku a hneve. 

Ja som na ňu ostala civieť v nemom úžase. 

Prečo nám nepomôže? 

Vždy mi bola ako veľká sestra a teraz? 

Usmievala sa ako dievča pri pozeraní zamilovanej divadelnej hry.

„Nevidím dôvod zasahovať. Môžem vám maximálne poskytnúť svoju verbálnu podporu v podobe konzultačných sedení. Tiež by bolo dobré efekty kúzla spísať pre nasledujúce generácie, nakoľko ste hovorili, že neboli v knihe dostatočne popísané. Tiež neviem pochopiť tvoje rozhorčenie, Leonard. Vždy si bol zástancom toho, že za nezodpovedné narábanie s mágiou treba niesť následky. Celé by to stratilo efekt poučenia, ak by som pre vás kúzlo zrušila ja.“ 

Hesra sa vybrala halou ďalej. 

„Ak chcete, nasledujte ma. V niečom sa vám predsa len pokúsim pomôcť.“

S Leonardom sme si vymenili pohľady, a následne sme sa vybrali za ňou.

Zložila dokumenty, ktoré niesla, na stôl a vyzvala nás, nech si sadneme. 

Klesla som na jeden z vankúšov položených na zemi, vedľa mňa Leonard. 

Hesra zatiaľ na nízky stolík, pri ktorom sme sedeli, položila tácku s pohármi a vodu. Následne prešla okolo neho k nám. Chytila nás za ruky a skôr, než sme s Leonardom stihli akokoľvek zareagovať, vložila moju dlaň do Leonardovej. 

V momente mnou prešlo niekoľko nových emócií. Cítila som nepokoj a v menšom obsadení hnev i prekvapenie. 

Leonard musel cítiť obdobné veci. Jeho oči vyhľadali tie moje.

„Pokojne, pokojne,“ povedala Hesra akoby sa prihovárala rozrušenému zvieraťu. 

Potľapkala naše spojené dlane a vybrala sa sadnúť si naproti nám. 

Cítila som ako v Leonardovi plamienok hnevu silnel. 

Jeho pohľad nasledoval Hesru, aby jej mohol povedať svoje, no zrejme ucítil moje pobavenie, lebo sa znenazdania otočil späť ku mne.

„Vaša úloha znie takto,“ vyslovila Hesra, „nebudete robiť nič, len sa držať za ruky. Takto vydržíte aspoň päť minút a opakujete podľa potreby. Zvyknete si skôr, než poviete rododendron.“

Posunula k nám poháriky s vodou a sama si odpila z toho svojho. 

Leonard si Hesru premeral nespokojným pohľadom, no nič nepovedal. Voľnou rukou sa načiahol za svojím pohárom a prevrátil ho do seba na ex.

Pobavene som si zobrala svoj pohár a tiež sa napila. 

Leonardove reakcie boli pre mňa viac, než uspokojivým zdrojom zábavy a teraz to zrejme cítil aj on. Vlastne bolo celkom zábavné cítiť pocity toho druhého, dokým neboli pocity prisilné, zaplavujúce. 

Zacítila som na sebe Leonardov pohľad. Tá teplá, príjemná emócia, ktorá tam bola, začínala silnieť. Predierala sa na povrch cez spleť nervozity, nepohodlia a hnevu.

Odkašľala som si, akoby som tým chcela zakryť vlastný pocit zahanbenia a tepla, ktoré ma odrazu prepadli. 

Cítila som sa ako fenka uprostred hárania.

„Hesra. Je tu problém,“ vyslovila som vo viere, že novými myšlienkami zmierim symptómy, ktoré som cítila.

„Aký?“

„Leonarda som sa dotýkala päť minút len vo veľmi špecifických situáciách a táto úloha je pre mňa... nie, pre nás oboch, výslovne ťažká,“ uprela som na ňu pohľad, načo ona po chvíľke ticha vyprskla smiechom. Akoby snáď odhadovala, či to, čo som povedala, bola pravda.

„Tak čas skráťte a postupne predlžujte. Je na vás ako s mojou radou naložíte, hlavne že dosiahnete želané výsledky,“ vyslovila napokon Hesra. 

Neveriacky pokrútila hlavou a následne sa zodvihla a zobrala zo stola dokumenty. 

„Nechám vám priestor na precvičovanie. Ak sa bude dať, hláste mi akékoľvek napredovanie či stagnáciu. Dobre?“ 

Rozlúčila sa a zasunula za sebou dvere.

Zhlboka som vydýchla. Leonardova ruka sa už počas Hesriných posledných inštrukcií spod tej mojej vyšmykla.

Ostalo medzi nami neprirodzené ticho.

„Nie, takto to nepôjde,“ vyslovila som napokon a otočila sa na Leonarda, „Mali by sme urobiť presný opak toho, čo navrhovala Hesra.“

Ten nadvihol obočie. „To je?“

„Ľahni si,“ potlačila som Leonardovu hruď, ktorý v šoku povolil a zvalil sa dozadu.

Nedala som svojej mysli možnosť namietať a obkročmo som si na neho sadla.

„Čo... čo to robíš?“ hlesol značne zaskočený. Miešalo sa v ňom pobavenie so zvedavosťou a tým spaľujúcim pocitom, ktorý naberal na intenzite.

„Počas nášho posedenia som si všimla takú vec - ani jeden z nás si nechcel pripustiť, že to, čo cítime je skutočne našou súčasťou. Teda nie je dôvod sa tomu vyhýbať. Okrem toho, ak nikto z nás nepreberie iniciatívu, tieto pocity prerastú do obyčajnej túžby – veď vieš, potreby sa páriť ako to býva u zvierat. A preto...“ Nahla som sa k nemu a pritisla svoje pery na jeho. Odtiahla som sa a venovala mu jeden intenzívny pohľad, „som sa rozhodla prevziať iniciatívu a nenechať pudy, aby mali nado mnou moc.“

Leonard sa začal natriasať pod silným pocitom pobavenia. Smial sa. Sýto a dlho.

„To, čo ale teraz robíš je v konečnom dôsledku to isté, akoby ťa ovládli pudy, nemyslíš?“ dostal zo seba a zároveň mi zastrčil pramienok vlasov za ucho. Opäť mnou plne prechádzali tie príjemné a teplé pocity.

„Nie, nechám robiť svoje telo to, čo chcem ja. V tom je rozdiel. Teda, keď si poviem, že chcem prestať...“ obdarovala som ho ešte jednou pusou, ktorú som mu vtisla na koreň nosa. Vzoprela som sa na rukách a sadla som si vedľa. 

„Tak to aj urobím,“ dopovedala som. Leonardovi opäť ušiel spomedzi pier hrdelný smiech. 

Posadil sa aj on.

„Takže hovoríš, že stačí prevziať iniciatívu?“

„Správne,“ pritakala som a ucítila ako mi rukou vošiel do vlasov. Nahol sa ku mne a venoval mi jeden dlhý a teplý bozk. 

Z prívalu pocitov sa mi trošku zatočila hlava.

„V poriadku?“ opýtal sa Leonard keď pocítil moju nevoľnosť. Prikývla som. 

Nastavila som k nemu ruky a pritiahla si ho do ďalšieho, dlhého bozku. Jeho ruky sa obmotali okolo môjho pásu, pevne ma zovreli a pritiahli k nemu. Hlboko som vydýchla a vtisla mu malý božtek na kútik úst, prešla som nižšie, na jeho sánku, a napokon som pobozkala aj jeho krk. 

Započula som Leonardov slastný povzdych. 

Znásobené emócie ma spaľovali zvnútra, no akosi som si začínala zvykať. 

Emócie, ktoré mnou prechádzali neboli neželané. Keď som si uvedomila, že sú skutočne mojou a Leonardovou súčasťou a nie len následok kúzla, akosi som sa im ľahšie podvolila a prijala ich. 

Nazrela som Leonardovi do očí, v ktorých to teraz tak prenádherne hrialo. 

Kedykoľvek som bola s ním, vždy som sa cítila bezpečne. 

Dokonca i teraz, keď mnou prechádzalo toľko nových a intenzívnych pocitov. 

Akoby som sa mu mohla vyhýbať? Nechať kúzlo, nech to všetko medzi nami udusí?

Leonard ma pohladil po chrbte a znova mnou prešla triaška ako pritisol svoje pery k mojej pokožke. Spomedzi pier mi ušiel plytký výdych ako som sa snažila potlačiť zastonanie. 

Leonard sa so mnou pomaly zvalil na zem, vtisol mi pusu na líce.

„Chceme pokračovať tu, alebo sa presunieme niekde inde?“ pri uchu ma zašteklil jeho dych. Prešla som mu prstami po sánke a pomaly ich zaborila do jeho vlasov. Privrel oči.

„Skutočne by nebolo najideálnejšie, keby nás tu Hesra takto našla... Aj keď si myslím, že by z pokroku, ktorý sme urobili za tak krátky čas bola nadšená,“ uškrnula som sa. Nemusela som sa Leonarda dotýkať na to, aby som vedela, že ho moja poznámka nepotešila.

„Akú máš teda predstavu?“ Leonardove vnútro bolo opäť pokojné.

Chvíľku som nič nehovorila. Potom som ho opätovne pobozkala.

„Pôjdem kamkoľvek pôjdeš ty,“ šepla som a pritisla sa k nemu bližšie.

Leonard ma zovrel vo svojom náručí ešte viac, „Šaliem z teba, vieš o tom?“

Ó, áno, ja to veľmi dobre cítim. Pousmiala som sa a pocítila, ako si Leonard zaboril tvár do mojich vlasov.