2. časť

Rodriguez po mojej pravici bez akéhokoľvek náznaku zaváhania prikývol. Ja som sa zhlboka nadýchla a čo najopatrnejšie riaditeľovi vysvetlila, že sa nechcem leteckých dní zúčastniť. 

Riaditeľ po mojich slovách na mňa prekvapene pozrel. „Vážne? Si si istý? Toto je jedinečná šanca, ktorá sa nebude v dohľadnej dobe opakovať.“

Trhá mi to dušu, ale áno. Som si istá... zaškľabila som sa v duchu, no navonok, s dúfam nečitateľnou tvárou, som prikývla.

„Nedbám,“ zamrmlal si riaditeľ popod nos a prepustil nás, aby sme sa mohli vrátiť do triedy. Akonáhle  sme opustili kancelárie riaditeľa a jeho sekretárky a zabuchli sa za nami dvere, alfasamec Rodriguez sa na mňa prudko obrátil a zakliesnil do mňa svoj pohľad.

Keď už som sa chcela s malou dušičkou spýtať, kde je problém, povedal mi to sám.

„Neviem ako taký magor ako ty mohol dostať ponuku na vystúpenie počas leteckých dní, spolu so mnou. Beriem to ako výsmech. Dúfam, že sa mi po tomto prestaneš pliesť do cesty.“ Odvrátil sa a nechal ma tam, napospas čiernym stenám a ozvene jeho výhražok. 

Prečo na tejto chodbe, dopekla, nie sú žiadne svetlá? Neznášam tmavé chodbičky. Pohla som sa vpred a mala som na mále, aby som sa po chodbe rozbehla ako vystrašené kurča.

 

„To vážne? Povedal ti, že si idiot?“ povedala pobavene Angie alias spolubývajúca, kamarátka a komplic pri uskutočňovaní môjho plánu nastúpiť na školu. Na jej výrok som zareagovala povzdychnutím.

„Aby to bolo presné, nazval ma magorom. Vážne... čo má ten chmuľo za problém? Čo som mu zjedla posledný puding na svete alebo čo?“

„Hm, podľa mňa sa len bojí, že mu vyfúkneš post najlepšieho študenta alias elity na škole. Alebo tú... cenu? Akože sa volala?“

„Cena Geretta Veľkolepého?“ nadvihla som obočie.

Angie prikývla. „Tú! Medzi letcami je to dosť populárne, nie? Mala by si mu ju vyfúknuť, nech má byť prečo hnusný a že sa voláš po mojom bratovi! Nightingelovci vždycky zvíťazia!“

„Keď to teraz spomínaš,“ začala som zamyslene, ignorujúc jej komentár o vyfúknutí, provokácii a jej bratovi, „je to jedna z tém, ktoré sa v triede frekventovane premieľajú. Každý chce byť ďalším „Gerettom Veľkolepým“. Možno by som sa nemala čudovať - bol to prvý muž, čo dokázal (*blablabla) Tiež sa vyznačoval tým, že (blabalabla). Upravil si model X-Z tak, že pokoril niekoľko svetových rekordov. (blablabala) Je to legenda.“

(*bližšie nešpecifikované detaily konverzácie)

„Áno, áno, je to legenda.“ Mávla Angie nad mojim výkladom rukou a následne jej oči zažiarili náhlou myšlienkou. „Počúvaj, nechcela by si ísť túto stredu na film? Už dlho som to chcela vidieť na plátne.“

„Do pätnástej mám školu. To asi nestihnem...“ Prerušila som ju skôr ako mi stihla povedať ďalšie zbytočné náležitosti jej brilantného plánu.

„Ale isteže stihneš! Prídem po teba a pôjdeme rovno zo školy! Áh, teším sa! Si skvelá! Ďakujem!“ usmievala sa Angie od ucha k uchu a objala ma okolo pliec.

„Samozrejme, že som,“ zamrmlala som a už bez vyrušenia študovala manuál k rekonštrukcii motora modelu Aligator B-6/P-9.

 

„Hej. Čo študuješ mechárčinu? Stačí keď prejdeš. Prečo sa toľko šprtáš?“ venoval mi niekto z triedy pár výsmešných slov, načo som naňho uprela svoj pohľad a bezo slova ho znova upriamila do knihy. Znova som sa začítala do knižky.

„Prisahám, ten chalan je magor. Nikdy nič iného nerobí, len sa učí a dostať z neho viac ako pol slova je úspech,“ predniesol svojmu kruhu priateľov, medzi ktorými sa tiež vynímal alfasamec. 

Na slovo magor už začínam byť vážne alergická... to sa v slovníku týchto opíc nenachádza nič iné? 

Alfasamec Rodriguez ako jediný mne a výroku o mojej osobe nevenoval absolútne žiadnu pozornosť. Nadhodil ďalšiu tému a na úbohého outsidera sa úplne zabudlo. Hoci som nechcela, do novej témy konverzácie som sa aj tak započúvala.

„Dnes prídu dievčatá z hotelovej akadémie. Mali by sme ich patrične privítať.“

„Stavím sa, že sa tam nájde nejaká sexy brunetka, ktorú si zarezervujem na dnešný večer.“

„Jedine, že by bola slepá,“ zazubil sa niekto ďalší. „Ale o Rodriguezovi nepochybujem. Na priečkach nástenky sa nachádza nebesky vysoko. Vtedy je jedno ako vyzeráš.“

Pokrútim neveriacky hlavou. Tak toto tých chlapov trápi? Dievčatá? Sláva? Úspech u nich? Neuveriteľné... A systém tejto sprostej školy to iba podporuje. S náletmi hárajúcich dievčat so susednej školy vôbec nič nerobí. Ba vyhradili čas, kedy sa môžu na dvore stretávať spolu s chalanmi.

Kde sa stratilo zadosťučinenie z dobre odvedenej roboty? Byť užitočný? Toto ich absolútne nezaujíma?

S posledným zazvonením značiacim koniec mojich dnešných hodín som sa nedočkavo postavila a  spratala si všetky veci do tašky. Vyhodila som si tašku na plecia a upaľovala na dvor, kde som sa mala stretnúť s Angie, aby sme mohli ísť na film. Neuvedomila som si však, že dnes bol ten čas, kedy sa chlapci našej školy môžu stretnúť s dievčatami z hotelovej akadémie. Hneď ako som vyšla von mi to však okamžite udrelo do očí.

Navôkol boli hlúčiky dievčat čakajúcich na príchod chlapcov, ktorých si vopred vytipovali pomocou „nástenky slávy“ lomeno internetu, kde je táto nástenka obohatená o osobné fotografie nositeľov mien z nástenky.

Akonáhle som vstúpila na schody, upútala som pozornosť niektorých dievčat. Zvedavo si ma obzerali a ja som sa snažila vyhnúť sa priamemu očnému kontaktu. Bolo to však ťažké, keďže sa medzi nimi skrývala aj Angie. 

Vec, ktorá ma však prekvapila, bolo to, keď som započula medzi okomentovaním môjho výzoru slová ako zlatý a môj typ. Aspoň som mala istotu, že môj prevlek bol vierohodný. Pousmiala som sa. Pár dievčat ma dokonca oslovilo s tým, či by som sa chcela zoznámiť. 

S rešpektom som sa im však ospravedlňovala a ako ma oslovila tretia, pri hľadaní Angie sa mi pohľad zastavil na alfasamcovi Rodriguezovi, čo stál obďaleč. Rozmýšľala som, čo asi tak môže hľadať u týchto dám, ktorým očividne nejde o viac ako o užitie si ... napokon však alfasamec je tiež len muž. A nehľadá v žene partnera. Pravdepodobne je to tak ako povedal jeho priateľ. Užiť si one-night-stand a bez vyrušenia žiť ďalej... Ako som uhla pohľadom zazrela som známu postavu raziť si to cez dav dievčat priamo ku mne.

„Hej, A!“ Zamávala na mňa Angie. Načo som sa veselo a zároveň spokojne usmiala.

Musíme odtiaľto vypadnúť, skôr, ako sa z tohto stane skutočná tlačenica. Pomyslela som si.

„Oh, pozrime sa. Si ešte krajšia, než keď som ti vyberala oblečenie naposledy,“ uškrnula sa, keď ma uvidela vo svojej chlapčenskej podobe. Úškrn som jej opätovala a keď som jej chcela na to niečo taktné odpovedať, moje plány prerušil prekvapený výraz, ktorý sa jej zrazu objavil na tvári. „Niekto sem ide,“ povedala. Nasledovala som jej pohľad.

„Ospravedlňujem sa za vyrušenie,“ povedal alfasamec Rodriguez, akonáhle sa pri nás zastavil, „Nemohol som si však nevšimnúť toľkú krásu, ktorá tu žiari ako mesačný svit uprostred noci...“

Takmer mi sánka prerazila zem. V živote som ani len netušila, že takých slov by bol niekto ako Rodriguez schopný vypustiť z úst.

Keď som si uvedomila, komu boli tieto slová venované, moje prekvapenie prestriedal hnev.

Ten... buzerant. Tak k mojej kamarátke, k dievčaťu, sa správa tak, že by sa dal natierať na chlieb a mne div, že dávno oči nevyškriabal?

Bez rozmyslu som chytila Angie za ruku. Tá na mňa prekvapene pozrela.

„Bohužiaľ, táto dáma je tu dnes so mnou. Je mi ľúto.“ Opätovala som Rodriguezov arogantný pohľad. Neha, ktorá tam bola pri pohľade na Angie úplne vymizla, nahradil ju blčiaci oheň.

„Nechaj rozprávať dámu, ty hlúpy dobytok,“ povedal ostro, načo som Angie stisla ruku. So sebazaprením som odtrhla pohľad od Rodrigueza a upriamila ho  na moju kamarátku. Tá prekvapene a zároveň nechápavo zažmurkala a snažila sa vyčítať, o čo v našom malom krúžku vlastne ide. Napokon jej pohľad spočinul na Rodriguezovi.

„Ospravedlňujem sa, pane, ale idem s Ar-, ehm, myslím s Alom dnes večer na film. Skutočne ma to veľmi mrzí,“ ospravedlnila sa Angie, načo mi na tvár vysadol spokojný úsmev.

Rodriguez na sebe nedal znať ani len sebamenší náznak negatívnej emócie. Pred Angie sa galantne prehol v drieku. „Rozumiem. Dovoľte mi zaželať Vám príjemný večer... Pre prípad, keby ste v budúcnosti zmenili svoj názor, viete kde ma nájdete.“

Angie krátko prikývla a rýchlo sa rozlúčila. Následne ma začala ťahať do taxíka pristaveného pred školou.

„Kto to, dopekla, bol? Je pekný. A nazval ma krásnou ako mesačný svit!“ 

Pretočila som očami nad jej reakciou.

„Poďme rýchlo, inak prešvihneme začiatok!“ povzdychla som a začala jej pekne dopodrobna opisovať, akými vlastnosťami sa ten jej ľúbezný básnik môže chváliť.