3. kapitola

Incredible trip

Na ďalší deň bola Natalie od rána pri stole a hrala s rodičmi karty. Vážne nechápala, čo ich môže na tej trápnej hre baviť...

"A zatváram!" švihla naradostene mama kartou o stôl presne na odkladací balíček. Otec so zašomraním  hodil na stôl karty so samými vysokými kartami a postavil sa od stola.

"Dávam si prestávku... veď to nie je možné, aby si vyhrala žolíka päť krát za sebou."

"Nabudúce budeš teda musieť pohnúť viac svojimi mozgovými závitmi, milý môj," uškrnula sa mama.

"Chceš tým snáď povedať, že som tupý?" Začínalo to nádejne. Keď sa medzi rodičmi strhne hádka, tak si Natalie ani nemuseli všimnúť, keby sa vybrala preč. Nenápadne sa zošuchla zo stoličky a razila si to priamo k dverám. Ako si myslela - rodičia boli zaujatý vymýšľaním prezýviek pre toho druhého, takže jej neprítomnosť ani len nezaznamenali.

Potichu sa prešmykla pomedzi dvere a rozbehla sa do záhrady.

"Si tu nejako skoro," začudovalo sa bielovlasé dievča, keď došla na jej obvyklé miesto.

"No, rodičia ma nútili hrať karty... hm, takže... prečo si ma včera pozorovala?" opýtala sa Natalie bez zbytočného otáľania.

"Nevedela som, že tu niekto je," zakrútila záporne hlavou dievčina, "všimla som si ťa až potom, čo si sa postavila."

"Aha..." Nastalo medzi nimi zvláštne ticho.

"Čo sú to karty?" prerušila ticho bielovláska.

"Čo sú to... karty?" zopakovala Natalie a neveriacky sa pozrela na dievča pred ňou. "Robíš si zo mňa srandu?"

Zakrútilo záporne hlavou a ďalej čakalo na vysvetlenie.

"Nuž... karty sú spoločenská hra, pri ktorej používaš papierové kartičky. Dajú sa hrať rôznymi spôsobmi a dokonca existujú aj rôzne druhy kariet."

"Doniesla by si mi sem raz nejaké karty? Rada by som sa ich zahrala," povedala bielovláska nadšene a Natalie prikývla.

"Ale ako si mohla nevedieť o kartách?"

"V knihách sa nič také nepísalo."

"Aj tak - raz si sa musela s kartami stretnúť. Tvoja rodina nikdy nehrávala karty?"

Ďalšie záporné zakrútenie hlavou, na ktoré sa Natalie chcela ešte niečo opýtať, no v tom ju prerušil mamin hlas.

"Natalie! Kde si sa vytratila? Mali sme s otcom o teba strach."

Natalie si vydýchla - ešteže bola bielovláska v tieni a strom zo záhrady stál mame tak perfektne vo výhľade. Nevedela, že čo by spravila, ak by ju náhodou uvidela.

"Tak znova zajtra?" opýtala sa.

"Áno," rieklo dievča a už ho nebolo.

"Čo si robila tak blízko lesa?" Vyčítavo pozrela mama na Natalie.

"T-ten strom!... je tak krásny - nemôžem za to, že je vysadený tak ďaleko od domu," ohradila sa a dúfala, že to znelo dostatočne nenútene.

Mama si iba vzdychla a spolu sa vybrali do chaty.

"Čo povieš na to, keby sme si zahrali poker?" opýtala sa s úškrnom mama, načo sa jej dcéra vzdorovito zamračila.

"Žiadne hazardné hry sa tu viesť nebudú! Nebol by lepší Talizman?"

"To je zas nekonečne dlhé." Pokrčila nosom mama.

"Zakázaný ostrov?"

"Hm, to by sme mohli."

×××

Bola zábava hrať sa s rodičmi a premýšľať, akoby to asi dopadlo naozaj... nakoniec sa z ostrova zachránili iba dva krát a tie zvyšné pokusy skončili utopením. Natalie si ani nevšimla, ako rýchlo čas ubehol a už bolo šesť hodín. Rýchlo celú hru spratali a dali si večeru. Vtedy si uvedomila, ako veľmi ich má rada... áno, občas mávala takéto chvíľky...

„Oci? A vážne nepôjdeme niekam do lesa na prechádzku? Ja by som uvítala, keby sme sa išli prejsť alebo si opekať špekačky...“ povedala Natalie smutne.

„Zlatko, v lese je to naozaj veľmi nebezpečné. Nechcem, aby sa ti – nie, vám obidvom niečo stalo,“ povedal otec a privinul si mamu aj dcérku do náručia.

„Ale drahý, nakoniec by sme predsa len mohli niekam ísť. Nemôžeme ju tu udržať predsa celý mesiac. Okrem toho máme predsa päť magických artefaktov!“

"Hm, asi máš pravdu," zamumlal otec.

„Päť magických artefaktov? Neboli v Zakázanom ostrove iba štyri?“ zachichotala sa Natalie. Vôbec netušila, že jej mama nehovorila o hre, ale o skutočnosti.

Mama sa tajomne usmiala a pokrčila plecami.

„Mala by si ísť už spať. Zajtra budeš potrebovať veľa energie,“ povedala a pobozkala ju na čelo.

V ten večer Natalie nevedela vôbec zaspať... čo tým všetkým mama myslela? Vážne ju zoberú do lesa? Naozaj bola zvedavá, že prečo ju tam nechceli pustiť. A kvôli zvieratám to určite nebolo.